Ekotoxikologické centrum CZ, s.r.o.

REACH
CZ
  • Online Registrácie

OZNÁMENÍ

POZOR ZMĚNA! Karty bezpečnostných údajov31. květen 2018 je konečný termín registrace látek vyrobených nebo dovezených v rozmezí od 1 to 100 tun ročně. Zbývající čas pro registraci látek:
FacebookTwitterGoogle

Aktuální informace

Vplyv 11. Adaptace na technický a vědecký pokrok

Draft 11-tého přizpůsobení vědeckotechnickému pokroku (ATP) nařízení CLP/GHS (Nařízení (ES) č. 1272/2008) byl zveřejněn a zaslán k připomínkám Světové obchodní organizaci.

Celý článek...
Manažment rizík v podniku
There are no translations available.

Ekotoxikologické centrum Vám ponúka poradenstvo šité na mieru pre oblasť manažmentu rizík vo výrobe, manažmentu chemických látok, zmesí a výrobkov vo Vašom podniku (legislatívu REACH, CLP,...) s cieľom minimalizovať riziká a zabezpečiť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a životného prostredia.

Ak máte otázky kontaktujte nás telefonicky +421 2 45943712, alebo e-mailom na ekotox(at)ekotox.sk

Rizikový manažment poskytuje podklady pre proaktívne rozhodovanie, ktoré trvale vyhodnocuje možné riziká podniku, určuje, ktoré riziká sú dôležité (stanovuje priority rizík) a implementuje stratégie pre zaobchádzanie s rizikami. Vyhodnotenie možných rizík je spojené taktiež s kvantifikáciou dôsledkov, dopadov a s určením prístupu k ohodnoteniu výšky rizika.

Rizikový manažment je proces identifikácie, hodnotenia a kontroly alebo minimalizácie rizika, ktoré môže spôsobiť ľudské alebo finančné straty.

Riziko chápeme ako pravdepodobnosť výskytu istého javu, ktorý má špecifické atribúty, vlastnosti (v spojitosti s ohrozením ide o negatívne atribúty). V súvislosti s tým akceptujeme možnosť kvantifikácie rizika, resp. jeho možných dôsledkov v prípade výskytu krízového javu.

Rizikový manažment – chemické látky a zmesi

Priemyselná výroba, ale aj obchod a predaj výrobkov súvisia v značnej miere s požiadavkami legislatívy ktorá definuje kvalitatívne parametre a to aj na základe použitia či obsahu chemických látok. Výroba a umiestnenie produktov na trhy vyžaduje uplatnenie techník pre manažment rizík.

Riziká sa týkajú výroby, dovozu, umiestnenia na trh, priemyselného a profesionálneho použitia vrátane environmentálnych rizík a zahŕňajú celý životný cyklus vrátane štádia odpadov. U výrobkov je to navyše označovanie pre finálne výrobky a požiadavky na bezpečnosť výrobkov a plnenie obmedzení pre obsah látok a nečistôt.
Výrobné postupy často zahŕňajú procesy pri zvýšenej teplote a tlaku za použitia nebezpečných chemických látok, surovín (zmesí) a výsledkom môžu byť produkty, ktoré svojimi vlastnosťami a obsahom predstavujú rôznorodé riziká. Názorným príkladom môže byť použitie koncentrovaného peroxidu vodíka v papierenskom priemysle, alebo kyanidu sodného v ťažobnom priemysle. Ale v podstate žiadna výroba sa nezaobíde bez „chémie“ a žiaden výrobok nie je „úplne čistý“.

Schopnosť kontrolovať riziká v tomto význame zahŕňa aktivity, ktoré začínajú už výberom surovín a výrobných postupov s cieľom uvádzania na trh výrobkov ktoré spĺňajú legislatívne určené bezpečnostné a kvalitatívne požiadavky pre ochranu spotrebiteľa, ochranu pracovníkov a životného prostredia.

Postupy pre manažment rizík sú naviazané na vývoj legislatívnych požiadaviek, ale aj na prehlbovanie znalostí o nebezpečnosti či zdokonaľovanie postupov pre zabezpečenie zodpovedajúcej bezpečnosti.

Bezpečnosť na pracovisku nie je charakterizovaná len nosením pracovných odevov a iných osobných ochranných pomôcok, ale komplexom trvalých činností – systémom – manažmentom rizík.

Obdobne je potrebný manažment rizík na zabezpečenie trvalej udržateľnosti pri dodávkach produktov z pohľadu rozširujúceho sa portfólia látok, ktoré majú zmenenú klasifikáciu, obmedzenia, či úplný zákaz na trhoch Európskej Únie. Chemická legislatíva nie je len REACH, ale zahŕňa aj požiadavky bezpečnosti výrobkov, legislatívy RoHS a WEEE, Štokholmského a Rotterdamského dohovoru a ďalších.

Manažment rizík by mal vychádzať z poznania súčasného stavu a z čo najlepších relevantných údajov o budúcom vývoji podnikateľského prosredia, na základe ktorého sa stanovia plány do budúcnosti.

Základné oblasti:

A.    Inventarizácia surovín (produktov, látok, zmesí) ich dodávateľov;
B.    Portfólio produktov a ich dokumentácie;
C.    Audit REACH a CLP;
D.    Vybudovanie interného systému manažmentu rizík (chemický manažment);
E.    Systém činností, povinností a zodpovednosti;
F.    Zapracovanie chemického manažmentu do manažmentu rizík.

V podnikateľskej praxi je prístup k riziku nasledovný:

  • riziko je merateľné (resp. je snaha o jeho identifikáciu a kvantifikáciu),
  • vo väzbe na akceptáciu výšky rizika je očakávaný výnos podnikateľa; čím vyššia miera rizika, tým vyššie očakávaný výnos podnikateľa; z tohto pohľadu riziko predstavuje nie len negatívny, ale aj pozitívny jav (pozitívny náhľad je zvyčajne spojený s cieľavedomým rozhodnutím podnikateľa),
  • identifikácia, analýza a prezentácia potenciálnych zdrojov krízových javov sú prostriedkom podnikateľského sektora na minimalizovanie dopadu rizikových činiteľov na činnosť podniku; aplikovaním výsledkov ohodnotenia rizika je možné analyzovať potenciálne dôsledky identifikovaných rizík a stanoviť preventívne opatrenia, opatrenia na vyvedenie podniku z krízy a opatrenia na stabilizáciu podniku,
  • prostredníctvom komunikácie so všetkými aktérmi, ktorí majú väzbu na manažérske rozhodovanie a činnosť - akcionári, manažment, zamestnanci, štátna správa, verejnosť - sa znižujú neželané účinky rizika a riziko sa minimalizuje
  • správne zvolená podnikateľská stratégia optimalizuje prístup k riadeniu rizika vzhľadom na náklady,
  • klasickým nástrojom minimalizácie dôsledkov krízy je poistenie
  • rizikový manažment sa zameriava na identifikáciu rizík, stratégiu riadenia rizík a aplikáciu prístupov k ich optimalizácii vzhľadom na náklady

Rozhodovanie o riziku má niekoľko úrovní:

- rozhodovanie za určitosti - predpokladáme, že existuje priamy vzťah medzi minulými akciami a budúcimi dôsledkami
- rozhodovanie za rizika - poznáme pravdepodobnosť, s ktorou sa systém dostane do nového stavu
- rozhodovanie za neurčitosti - poznáme stavy, do ktorých sa systém môže dostať, ale nepoznáme pravdepodobnosť s ktorou dôjde k výskytu stavov.

Základné kroky rozhodovacieho procesu:

- identifikácia problému
- špecifikácia cieľa a rozhodovacieho kritéria, ktoré určí výber
- generovanie možných variant
- analýza a porovnávanie variant
- výber najlepšieho variantu
- implementácia zvoleného variantu
- sledovanie dôsledkov rozhodnutia vo väzbe na cieľ

V náväznosti na vytvorenie zoznamu potenciálnych rizík je potrebné zvážiť otázky spojené s:

- identifikáciou možného problému v podniku (v jeho činnosti);
- určením pravdepodobnosti výskytu havárie, disfunkcie;
- definovaním dôsledkov spojených s výskytom rizika.

Po určení priority rizík je dôležité:

- presvedčiť manažment o dôležitosti akceptovať riziko;
- definovať stratégiu na minimalizáciu definovaných rizík,
- definovať zodpovednosť za riadenie rizika a systém monitorovania,
- definovať reziduálne riziko po aplikácii kontrolných procesov,
- definovať mechanizmus včasného varovania.

Medzi najrozšírenejšie stratégie zvládania rizika patria:

- transfer niektorých aspektov rizika - napr. platením tretej strane (outsourcing);
- tolerovanie rizika - napr. v prípadoch, kedy nie je možné prijať riešenie vzhľadom k nákladom;
- redukcia rizika - prijatie určitých krokov, opatrení;
- ukončenie rizika - napr. zavedenie novej techniky, technológie a pod.

Uplatnenie rizikového manažmentu vzhľadom na globalizáciu a komplexnosť podnikových rizík je preto nutnosťou každého podniku. Rozpoznanie tejto nutnosti bude dané objektívne - zapojením podniku do zložitých podnikateľských vzťahov a subjektívne - pripravenosťou vrcholových manažmentov podnikov tieto závery implementovať v riadiacej činnosti.

Kontaktujte nás a vyhnite sa tak možným problémom.

 


Návštevníci tejto stránky sa tiež zaujímali o články:

 

Chemický manažment

 

ECHA substances (click):

Pre-registered substances Registered substances

Navigator
Substances of Very High Concern identification